Narodil som sa v piatok trinasteho. Nik nebol doma...mama drhla schody a otec kradol kukuricu. Bolo nás 13 deti. Boli sme veľmi chudobni. Spavali sme v jednej nočnej košeli. Keď jednému z nás bolo treba ísť na potrebnu potrebu, museli sme ísť na dvor všetci. Mama každú nedeľu buchala pesťou po stole, aby si susedia mysleli, že klepe rezne. Do školy som chodil veľmi rad. Každú triedu som opakoval ažpon tri krát. Keď som vyšiel zo školy ako 16 ročny, išiel som na Vojensky Vysvik. Vojaci pisali listy rodičom, aby im poslali balik, tak som napisal aj ja: Mila mama. Pošli mi buchty a 100 korun. Tvoj syn. A mama mi odpisala: Mily syn. Buchty ti neposielam, lebo trubu mame na vojne a desať korun sa piše s jednou nulou. Tvoja mama. Keď som sa vratil z vojny, išiel som sa učiť za kováča. Kováč povedal: Kývnem a ty buchneš. On kývol a ja som buchol, ale on už viac nekyvol. Potom som išiel do vezenia. Zomrel som ako 26 ročný. Takto končí moja púť na Zemi.